O statočnej Saške (a zlatom záchode) je detská inkluzívna knižka o príbehu Alexandry Rexovej určená pre deti predškolského a mladšieho školského veku. Prístupne sprostredkúva problematiku inklúzie zdravotne či inak znevýhodnených detí do bežného kolektívu na príklade životného príbehu Alexandry Rexovej. Súčasne približuje tému parašportu či konkrétne paralyžovania. Kniha vznikla v spolupráci so CSR aktivitami firmy Syntax, je dostupná v slovenskom a anglickom jazyku a jej audioverzia sa nachádza na našej stránke. Autorkou knihy je Darka Šefčík Starnová, ilustrovala Chiara Helységová.

SK Verzia

Ilustrovaná audio verzia pre prácu na interaktívnej tabuli (SK) 

EN Version

Illustrated audio version for use on an interactive whiteboard (EN)

Názov: O statočnej Saške (a zlatom záchode)

• Text: Darka Šefčík Starnová
• Ilustrácie a grafický dizajn: Chiara Helységová
• Korektúry: Lucia Gianitsová Ološtiaková
• Preklad do angličtiny: Súkromné gymnázium Katkin park, Košice
• Audioverzia: NH6, čítajú Slavomíra Fulínová a Valentyna Maksimova
• Vydal: VIVA – centrum umenia, o. z.

O čom je kniha O statočnej Saške a komu je určená?

Inkluzívna knižka O statočnej Saške (a zlatom záchode) je knižka určená deťom, rodičom, ale aj pani učiteľkám či pánom učiteľom. Je inšpirovaná skutočným príbehom slovenskej paralyžiarky Alexandry Rexovej, ktorá okrem iných ocenení získala aj zlatú paralympijskú medailu v Pekingu vo svojich šestnástich rokoch. Táto inšpiratívna mladá dáma sa popri športovej kariére a štúdiu venuje aj dôležitým otázkam inklúzie a motivuje zdravé aj zdravotne znevýhodnené deti v ich záľubách smerom ku kladným spoločenským hodnotám.

Prečo je knižka inkluzívna?

Myšlienkou inklúzie je odstraňovanie bariér medzi zdravotne, sociálne či inak znevýhodnenými a zvyškom spoločnosti, ktorej rovnocennou súčasťou už predsa sú.  Tento prístup je veľmi dôležitý nielen vo vzdelávaní, ale aj v každodennom živote v bežných životných situáciách a dobre zvládnutá inklúzia je na prospech prevencii mnohých nežiaducich javov. Knižka nám ukazuje, že zdravotne znevýhodnený človek môže byť naším priateľom, môže dosiahnuť v živote úspech či dokonca vyhrať zlato v najhodnotnejšej svetovej športovej súťaži.

Prečo je kniha taká členitá? *platí len pre verziu knihy v Braillovom písme

Kniha je zároveň písaná aj Braillovým písmom, určeným pre nevidiacich, ktoré je v knihe z edukačných dôvodov. Ilustrácie sú konzultované so slabozrakými a možno ich tiež vnímať hmatom. Celý príbeh je možné vypočuť si v audio verzii – teda je vhodná pre širšie spektrum čitateľov.

Čo môžeme robiť po prečítaní knihy?

Určite o nej hovoriť. Doma, v materskej škole, v škole, na krúžku… Okrem diskusie si môžete vyskúšať niekoľko aktivít zameraných na pochopenie slabozrakých či nevidiacich ľudí (uvedených nižšie). Môžete tiež sledovať a podporovať slovenských či zahraničných parašportovcov. Môžete podať pomocnú ruku známemu či kamarátovi, ktorý to potrebuje. A považovať ho za seberovného.

Čo sa zvyknú deti/žiaci v diskusii opýtať a na čo nemusím poznať odpoveď?

Z diskusií s deťmi predškolského a školského veku vyberáme najčastejšie položené otázky:

Prečo Saške (alebo iným deťom) ochorejú očká?

Dôvody sú rôzne. Niekedy je to náhoda, niekedy úraz. Dôležité ale nie je to, prečo sa tak stalo, ale že ľudia so zdravotným znevýhodnením sú tu, žijú tu medzi nami a iba spoločným úsilím budú plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.

Ako Saška vidí?

Keby Saška stála pred tabuľou ako pani učiteľka a dívala by sa na žiakov, videla by, že je v triede, ale nevidela by do tvárí žiakov. Tie by boli zahmlené. Ale ochorenia očí sú rôzne. Toto Saškino sa volá Stargardtova choroba.

Aké iné športy môžu robiť slabozrakí/nevidiaci/zdravotne znevýhodnení?

Je ich viacero, niektoré sú vhodné iba pre vozičkárov (napr. curling či basketbal), iné pre viacero zdravotných znevýhodnení, ale nie pre „zrakáčov“ (napr. stolný tenis), inde môžu súťažiť všetci, napr. v paraplávaní. (Ďalšie príklady možno ľahko dohľadať na internete.)

Ako sa mám správať ku zrakovo znevýhodnenému človeku?

Rovnako ako k hociktorému kamarátovi či k známemu. Netreba byť pred ním prehnane opatrný, či náhodou nepoužijeme nejakú frázu so slovíčkom „vidieť“. Ale v prípade potreby treba takémuto človeku pomôcť, upozorniť na schod, prah či inú nástrahu terénu.

Chodí Saška normálne do školy?

Saška chodila do školy ako iné deti, k učeniu však potrebovala niekoľko vecí navyše: čítaciu lupu, aby videla na text v knihe, počítač či mobil, aby vedela ľahšie pracovať s úlohami či obrázkami. Keďže sa ale dala na profesionálnu športovú kariéru, nestíhala byť v škole a aj trénovať či pretekať na svahoch. Preto má individuálny študijný plán – naučí sa všetko doma sama a potom príde do školy na písomku či odpovedať.

Ako funguje „kamarát počítač“, ktorý Saške pomáha čítať?

V Saškinom prípade jej hlavne všetko zväčšuje a ona si tak vie veľké písmená posúvať a čítať či pracovať s nimi. Počítače však toho vedia oveľa viac – nevidiacim prečítajú text, dokonca popíšu obrázok, ktorý nemôžu vidieť. Navigujú ich na internete a sú im veľkou pomocou.

Dostáva Saška za lyžovanie výplatu?

Je to trošku zložitá otázka. Nejaké peniažky dostáva na lyžiarsku prípravu, nejaké dostala za medaily z paralympiády či majstrovstiev sveta. Ale zatiaľ nie je zamestnaná ako športovkyňa. Pracuje sa však na tom, aby mohla byť.

Ako sa vyberá navádzač?

Navádzač sa hľadá medzi lyžiarmi, ktorí sú naozaj veľmi šikovní, radi lyžujú, ale musia byť aj zodpovední a rozumieť si s navádzaným lyžiarom. Väčšinou je to bývalý pretekár, ktorý sa našiel práve v tejto práci.

Kde môžem vidieť Sašku lyžovať?

Možno na tréningu na niektorej slovenskej alebo rakúskej zjazdovke. Na pretekoch majstrovstiev sveta a na paralympiáde aj v televízii. Saška ale počas sezóny preteká aj na tzv. Svetovom pohári, ktorého dejiskami sú rôzne zjazdovky po svete. Bohužiaľ tieto preteky sa v televízii nevysielajú, ale veríme, že sa čoskoro začnú.

Čím chce Saška byť?

Saška by raz chcela byť športovou novinárkou.

Prečo Saška nepapala mrkvičku?

To je naša obľúbená otázka. Mrkvička je isto veľmi zdravá, ale zaujímavosťou je, že práve na Saškinu chorobu nie je mrkvička najvhodnejším liekom.

V prípade iných zaujímavých otázok nás neváhajte kontaktovať, pokúsime sa odpovedať.

Návrhy na aktivity s deťmi:

Aktivita 1 – Sprevádzanie priestorom

Jednou zo štandardných aktivít je hra vo dvojiciach, pričom jeden z dvojice má šatkou zaviazané oči a druhý ho pokynmi či dotykom sprevádza po triede či inej miestnosti. Táto aktivita sa väčšinou využíva ako tréning dôvery či tréning správnych pokynov vo vzdelávaní dospelých, ale pokojne ju možno využiť aj tu s dôrazom na objasnenie, aké prekážky musí slabozraký či nevidiaci denne prekonávať. Nezabudnime však vysvetliť, že táto forma inakosti nie je dôvod na vylúčenie z kolektívu, práve naopak. Pri troche záujmu a pomoci môžeme mať super kamaráta, ktorý má túto superschopnosť – pohybovať sa po miestnosti vďaka iným zmyslom.

Aktivita 2 – Bezbariérovosť

Pri predošlej aktivite je najmä so staršími deťmi možné hovoriť aj o bezbariérovosti. Ak bude spolužiak sprevádzať spolužiaka po budove, opýtajte sa ho, koľkokrát musel „nevidiaceho“ upozorniť na schod, prah či iné nástrahy tohto priestoru. Dokázal by rovnakou cestou prejsť napríklad starší človek s paličkou? Človek s chýbajúcou končatinou? Na vozíku? Diskutujte, ako by sa mohlo predchádzať bariérovosti priestoru a čo možno robiť s tým, ktorý už bezbariérový nie je.

Aktivita 3 – Šiesty zmysel

Slabozrakí či nevidiaci ľudia často nahrádzajú oslabený zrak inými zmyslami. Skúste si experiment, či bez toho, aby ste videli alebo sa opýtali, kto vošiel do miestnosti, spoznáte tohto človeka. Experiment je vhodné robiť v známom prostredí – s kamarátmi či rodinou. Uhádli ste? Na základe čoho? Chôdza? Špecifický štrngot kľúčov? Šušťanie nákupnej tašky, klopkanie topánok či špecifická vôňa?

V tomto bode odporúčame zažiť divadelné predstavenie ukrajinskej divadelnej skupiny Sixth Sense Theatre, ktoré je vhodné pre vidiacich aj nevidiacich – pretože nie je zamerané na zrak, ale na ostatné zmysly, a celý príbeh prenáša cez ne.

Aktivita 4 – Ako sa máš?

Na túto aktivitu budete potrebovať akýkoľvek starší obrazový rám a potravinársku fóliu. Fóliu obtočíme okolo rámu, aby sme v strede pomyselného obrazu mali niekoľko vrstiev fólie. Z oboch strán tohto „obrazu“ sa posadia dvaja žiaci. Jeden vyjadrí nejakú emóciu (úsmev, prekvapenie, vystrašenie) a druhý sa cez túto fóliu pokúsi odhadnúť, o akú emóciu ide. Výsledok môže napísať, nakresliť alebo povedať. Podarilo sa odhadnúť emóciu správne? Ak nie, cieľom aktivity je žiakov naviesť na to, že sa toho druhého môžu na jeho emóciu opýtať, ak ju nevedia rozlúštiť. Rovnako ako to často nedokáže slabozraký. To však neznamená, že nie je empatický, iba si nevšimol jemnú mimiku druhého. Len ju nevidí.

Aktivita 5 – Mám ťa rád!

Netreba zabudnúť, aká dôležitá je láska v akejkoľvek podobe. Napríklad tá medzi priateľmi. Rozdeľte sa do dvojíc či trojíc kamarátov a každý nech skúsi povedať, prečo má rád toho druhého. Táto aktivita je veľmi dobrou podporou priateľských vzťahov, a keďže sa robí verejne, zároveň ukazuje ostatným, že sa treba mať radi. Z našej praxe vyplýva, že deti samy od seba v predškolskom veku nerobia rozdiely medzi kamarátmi na základe rôznorodosti – farba pleti, štátna príslušnosť či zrakové znevýhodnenie (hoci ich vnímajú), ale sklon segregovať nadobúdajú až časom. V týchto otázkach je potrebné pôsobiť preventívne, a to jednoduchým spôsobom. Povedať si navzájom, čo na sebe máme radi, je jedným z najjednoduchších krokov.